sPoznajme sa
Kto som a prečo tu všetci vlastne sme?
V prvom rade chcem povedať, že tu nechcem robiť osvetu. Chcem tu byť pre všetkým tých, ktorí sa cítia sami a prechádzajú niečím ťažkým, aj pre tých, ktorým je dobre. Pretože niekedy stačí veľmi málo. Chcem, aby sme boli ľuďmi a boli tu pre seba. Nie nenarodila som sa s týmto názorom, práve naopak. Ale fascinuje ma čoraz viac čo všetko dokážu ľudia. A to nehovorím o vynálezoch, pokrokoch v zdravotníctve alebo vede, či vzdelaní. Hovorím o živote. Mnoho ľudí bolo a je zlomených len kvôli nedostatočných informáciám o tom, aké dôležité je prebrať zodpovednosť za svoj život. Neviem či vám niečo z mojich slov pomôže, alebo vás rozčúlia. Každopádne, myslím to v najlepšom.
Narodila som sa do doby blahobytu a mieru. Svet je viac menej v poriadku. Svetové vojny nie sú, začali však vojny v našich dušiach. Myslím si, že je to téma dnešnej doby.. Sme duševne vyčerpaní. So všetkými inováciami, neobmedzeným cestovaním a rýchlym zbohatnutím, materiálnymi statkami, či digitalizáciou prichádza tlak, stres, úzkosť a chceme jednoducho všetko, lebo všetko môžeme mať! Aspoň to nás učí motivačná literatúra a články na internete. Vytráca sa pokora a skromnosť. Všetci chceme vidieť svet, a zarábať peniaze aby sme zažili finančnú slobodu. A je to pre mňa tak stresujúce.. pretože sa bojím, že to možno nedosiahnem. Priznám sa, je to môj najväčší nepriateľ. A často preto v noci nespím a plačem. Myslím, že všetci máme niečo, prečo sa ráno budíme s tlakom na hrudi. A chcem vás tu podporiť, aby sme preto bojovali, a nezdali sa. Staré klišé, ale čo iné môže byť pravda? Nikto nám to nehodí pred nohy, ani nás nebude ťahať za ruku a prosiť, aby sme preto dreli. Musíme byť vytrvalí, šikovní, a podporovať sa! Pretože pokiaľ v živote nedosiahneme to, po čom najviac túžime a chceme, nebudeme schopní to úprimne dopriať druhým.
Veľa
z nás určite stále nevie, čo od života chce. Nevieme čo bude o rok,
dokonca zajtra. Sme inteligentní, pracovití, vytrvalí, ale nevieme nájsť niečo,
čo by malo zmysel. Čo by nebola práca, ale poslanie, pretože naše školstvo nás
zaškatuľkovalo a je veľmi ťažké sa odtiaľ dostať. Vidím to na sebe, aj na
veľa ľuďoch v mojom veku. Entuziazmus a zápal. A aj keď neustále otvárame ďalšie a ďalšie dvere, stále skutočne
nevieme čo je pre nás to pravé. Verím však v to správne načasovanie.
Moje vnímanie je trochu zvláštne, ale čochvíľa
mu prídeš na chuť. A budú tu hostia! Takže vitaj ! A vidíme sa opäť čoskoro.
Ak máš nejaké otázky, postrehy, alebo dojmy, jednoducho hocičo, kľudne nás kontaktuj na email: vsetkonarovinu@gmail.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára